Späť na zoznam Expozícií

Okupácia ČSSR, august 1968

Vpád / invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, komunistickou stranou označovaný aj ako vstup spojeneckých vojsk, s krycím názvom: operácia Dunaj, bol vojenský vpád vojsk piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy (Sovietsky zväz, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a NDR) na čele so Sovietskym zväzom, ktorý znamenal nasledovnú vojenskú okupáciu československého územia a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem.

V stredu 21. augusta 1968 obsadili cudzie vojská väčšinu strategických miest po celom Česko-Slovensku (na územie ČSSR vstúpili už v utorok 20. augusta pred polnocou a 21. augusta o 2:00 ráno na Ruzyňskom letisku v Prahe pristala prvá výsadková jednotka). Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna vojakov a okolo 6 000 tankov. Operácii velil sovietsky armádny generál I. G. Pavlovskij.

Vedúci česko-slovenskí predstavitelia Dubček, Smrkovský, Černík a ďalší boli zatknutí a internovaní. Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto konaniu tzv. „spriatelených“ krajín. Uskutočnili sa protesty, ktoré viedli na viacerých miestach k pouličným bojom avšak čs. armáda na rozkaz ministra Dzúra a potom aj prezidenta republiky Svobodu do bojov nezasiahla.

Išlo o vojenskú okupáciu v tej dobe suverénnej krajiny jej spojencami, napriek nesúhlasu jej zákonne zvolených predstaviteľov a žiadostiam o pomoc iných krajín aj na pôde Bezpečnostnej rady OSN.

Vedúci predstavitelia sa však pod nátlakom rýchlo vzdali a podpísaním Moskovského protokolu 26. augusta 1968 legalizovali pobyt cudzích vojsk, čo následne znamenalo potlačenie česko-slovenského pokusu o „socializmus s ľudskou tvárou“, tzv. „obrodného“ procesu známeho vo svete ako Pražská jar. Invázne jednotky Sovietskej armády zostali v krajine až do roku 1991.

Dôvodom intervencie neboli len intrigy konzervatívnej časti KSČ (Biľakov pozývací list, vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády atď.) ale aj celková situácia v Európe, ktorá bola rozdelená železnou oponou na západný a východný blok. Pokiaľ sovietske tanky prevalcovali protesty v NDR (17. júna 1953) a Maďarsku (1956) kde zanechali v priebehu niekoľkých dní stovky až tisíce mŕtvych a následne boli mimoriadnymi súdmi odsúdení na smrť ďalšie stovky ľudí, v ČSSR po invázii nastúpila politická normalizácia, ktorú so sebou priniesla Brežnevova doktrína obmedzenej suverenity. Západné mocnosti rešpektovali predchádzajúce dohody so ZSSR aj preto, že ich zamestnávali ich vlastné problémy (suezská kríza, vojna vo Vietname, občianske protesty roku 1968, napr. v Paríži) ako i príprava rokovaní so ZSSR o obmedzení strategických zbraní SALT a tak ich reakcia zostala len deklaratívna.

(Wikipedia)

Múzeum Totality – © 2018-2022. Všetky práva vyhradené.
Zásady spracovania osobných údajov