My, čo sme bývalé ZSSR navštívili aj za socializmu vieme, ako sa tam žilo. No súčasní mladí ľudia sú odkázaní na informácie sprostredkované, nie vždy korektné.
Chudoba, totálna kontrola nad občanmi, na nákladných autách, autobusoch a dodávkach okrem klasickej ŠPZ jej prepis písmenami a číslicami vysokými minimálne 30 cm, „bumažka“ už pri potrebe ísť z mesta do mesta, nehovoriac z oblasti do oblasti.
Ľudia nevlastnili cestovné pasy do zahraničia, stovky tisíc politických väzňov v táboroch nútených prác a namiesto chlapov na stavbách pri miešačkách ženy. Mužov bolo treba v armáde.
Asfaltové cesty len vo veľkých mestách. Dostupná a lacná pre ľudí bola len vodka. Až Gorbačov pochopil, že následky tak veľkého pitia alkoholu degenerujú populáciu a s alkoholom urobil pomerne rázny škrt. Nepomohlo. Rusi to majú v krvi.
Po Gorbačovovi a rozpade Sovietskeho totalitného impéria nastal chaos, hlad a teda ideálny stav prebrať ovládanie spoločnosti násilím.
Rozklad armády sediacej na zastaralých, resp. neudržiavaných atómových ponorkách s vojakmi bez výplat aj niekoľko mesiacov. Podľa niektorých zdrojov aj dva roky.
To bol socializmus v Sovietskom zväze a následne v Ruskej federácii..
