Múzeum totality

MÚZEUM TOTALITY

Všetko o totalitnej moci z čias budovania "lepších socialistických zajtrajškov", perzekúciách občanov, potláčaní slobody slova, vierovyznania a odlišných politických názorov.
Dobové telefóny, rádiá, televízory, fotoaparáty, ale aj ďalšie artefakty a predmety dennej potreby používané za čias socializmu.

Prejsť na Expozície

Slová zakladateľa

Miloš Majko

novinár

Najmä v ostatných rokoch pozorujeme účelové prispôsobovanie si histórie a dobových udalostí aktuálnym potrebám politikov a skupín ľudí oslavujúcich dobu socializmu a vtedajšie totalitné zriadenie. Podceňujú alebo ignorujú perzekúcie občanov pre iné politické názory alebo náboženské presvedčenie, zákaz slobodne cestovať a všade prítomnú cenzúru.

Mnohokrát hlavne mladí ľudia hľadajúci informácie na internete nerozlišujú zdroje ich pôvodu. Spravidla sa im ponúknu informácie manipulované z časti, alebo úplne pozmenené a tak sa môže stať, že z neznalosti sa podieľajú na ďalšom šírení vlastne cielenej propagandy.

Takto sa stáva, že udalosti z augusta 1968 roku namiesto Okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy sú účelovo prezentované ako ochrana socialistických hodnôt a sociálnych istôt pre občanov, či Nežná revolúcia z Novembra 1989 ako prevrat réžii eštébákov a disidentov, ktorí sa následne dostali k moci, aby zničili Československé hospodárstvo, rozpredali štát a nabalili sa na ňom.

V totalitnom režime som prežil prakticky 21 rokov svojho života. Pre nevhodný kádrový profil (otec vystúpil z KSČ na protest proti vpádu okupačných vojsk v ´68) ma po maturite nezobrali na žurnalistiku a to napriek tomu, že som mal už do skúšok uverejnené desiatky článkov a fotografií v dennej tlači. Otec mal zastavený postup v zamestnaní a aj vzhľadom k rodine žijúcej vo vtedajšej Nemeckej Spolkovej Republike, sme medzi “obľúbencov” vtedajšieho režimu nepatrili.

Pádu komunistického režimu v ZSSR a následne vo východnom bloku, teda významne napomohla tragická a doteraz najväčšia havária atómovej elektrárne v Černobyle. Odstraňovanie následkov havárie a náklady materiálne,finančné, ale aj ľudské boli tak vysoké, že v danom čase už aj tak hodne finančne vyčerpaný Sovietsky zväz nemal šancu udržať komunistický režim ďalej funkčný a to ani s pomocou svojich satelitov.

Nežná revolúcia v novembri ´89 zmenila veľa. Priniesla slobodu slova, demokraciu, možnosť cestovať po svete. A my sme radi, že sme sa osobne zúčastnili búrania Berlínskeho múru hneď po demokratických procesoch v bývalom NDR, teda už v roku 1990.

Originálny kúsok Berlínskeho múru odrazený pri jeho búraní, sa nachádza vo vitríne Múzea totality v Seredi venovanej bývalej Nemeckej Demokratickej Republike.

Bolo mi cťou po revolučných zmenách v bývalých socialistických krajinách, osobne sa stretnúť s disidentom, nositeľom Nobelovej ceny za mier a bývalým prezidentom Poľskej republiky, Lechom Walesom. S úctou a rešpektom som využil osobné stretnutie s týmto vzácnym človekom na rozhovor o histórii a hnutí Solidarita, ktoré zmenilo dejiny.

Snáď toto iba nedávno založené múzeum ukáže pravú tvár socializmu aj tým, ktorí život v ňom poznajú iba z rozprávania podstatne starších ľudí.

A ešte jeden vážny dôvod máme Múzeum totality budovať a umiestňovať v ňom originálne artefakty z doby socializmu.

Chceme, aby aj naše deti, ich deti a naši pravnuci vedeli, že smartfóny s dotykovými displaimi, fotoaparátmi a vlastne počítačom, kinom, televízorom online tu neboli vždy a že niekedy deťom k šťastiu a radosti neboli potrebné dokonca ani značkové bundy, tričká, tenisky či iné dnes už bežné veci.

A že deti namiesto komunikácie cez SMS, e-maily a sociálne siete behali po vonku a dokázali vyrásť aj pri hre hlinenými guličkami, či drievkami tvarom podobnými samopalu, alebo dnešnej air softovej puške. Neveríte? Zastavte sa, uvidíte na vlastné oči…

Vitajte v Múzeu totality !!