Neboli digitálne projektory, spätné projektory, ani interaktívne tabule. Mobilné telefóny, LCD televízory a vlastne ani počítače úrovne, akú poznáme dnes.
V školách za socializmu boli každý rok lepiacimi páskami lepené knihy, drevené školské tabule na ktoré sme písali kriedou a zmazávali ju vo vode namočenou špongiou.
V tých lepšie vybavených školách boli, čo však neznamená, že aj učiteľmi využívané meotary a klasické analógové premietačky na 16 mm celuloidové filmy. Nie každý učiteľ však vedel s touto mechanickou technikou pracovať. A tak nie všetci žiaci ju v praxi aj na hodinách videli. Ťažké technické zariadenia bolo totiž potrebné do tried prenášať.
Iba nedávno sme od stredoškolského učiteľa z Trnavy PhDr. Róberta Juríka do Múzea totality získali naozaj veľké množstvo originálnych výukových materiálov z doby totalitne, ktoré pred likvidáciou na jednej z trnavských stredných škôl zachránil.
Práve vďaka Dr. Juríkovi v Múzeu totality máme aj túto ešte nerozbalenú rolku originálnej fólie do zariadenia MEOTAR, ktoré plne funkčné v Múzeu totality vlastníme už viac ako tri roky.
Ďakujeme.
