V roku 1987 sme sa spolu s Niklovákmi zúčastnili zájazdu po Rumunsku. Ak si dobre spomínam, boli to mestá Cluj-Napoca a Oradea.
Cestovali sme autobusom legendárnej značky KAROSA a to modelom ľudovo zvaným “Ešelka”, ktorý bol prioritne určený na zájazdy.
Už v tom čase sme veľmi citlivo vnímali Rumunsko, chudobu v tejto krajine ovládanej diktátorom Nicolae Caucescom a tajnou políciou Securitate. Rumuni boli skutočne chudákmi aj na pomery vtedajšieho “Východného bloku” a socialistických krajín. Mali problém so zabezpečením bežných denných potrieb ako strava, elektrická energia, teplo v príbytkoch, benzín, a samozrejme sloboda slova a pohybu do zahraničia. My sme mohli cestovať aspoň po okolitých socialistických krajinách, teda do NDR, PĽR, Maďarska, Bulharska, Rumunska a ako tak na Ukrajinu a do Sovietskeho zväzu. Rumuni nemali bežne vydané ani cestovné pasy a žiadosť o cestovný pas museli podložiť odôvodnenou žiadosťou, pozvánkou osoby zo socialistickej krajiny ktorú majú záujem navštíviť a pas po návrate museli vrátiť na vtedajšej zložke polície.
Spomínam si na nocovanie účastníkov zájazdu v hoteli v Oradei. Prekvapili nás dvaja vojaci so samopalmi pri vchode na recepciu, teda do hotela. Takáto služba (alebo tajnej služby) bola v každom hoteli, kde sa ubytovávali cudzinci.
Pamätám sa, že vzhľadom na chudobu ktorú sme po ceste videli, na recepcii sa otec spýtal, či je autobus odstavený na inak prázdnom parkovisku pred hotelom počas noci v bezpečí. Recepčná povedala že samozrejme, kývla na jedného vojaka so samopalom, niečo mu povedala a ten okamžite išiel von. Postavil sa k autobusu, vytiahol cigaretu a do rána ho strážil osobne.
Mestá mali Rumuni upravené, aj keď infraštruktúra veľmi moderná nebola. Ale to ani u nás, takže v tomto sme nejaké veľké rozdiely nepostrehli.
Rumunsko bolo teda ďalšou krajinou, ktorú zvedaví a cestovania chtiví Niklováci počas socializmu spolu navštívili.
Opätovne verím, že pripomenutie cesty do Rumunska z pred viac ako tridsať rokov prostredníctvom starých fotografií minimálne účastníkov zájazdu potešilo.
Ak máte fotografie z ciest Niklovákov po poznávacích zájazdoch, neváhajte a pošlite ich na e-mail: majko@majko.sk, alebo nás kontaktujte a ich reprodukciu zabezpečíme.
Ďakujeme a tešíme sa na ďalšie cestovateľské príbehy z čias socializmu.
Zdroj: FOTO – archív autora
14 Responses
Krásne časy,keď sme cestovávali autobusmi po okolitých krajinách.Neorganizoval to váš otec pán Majko?Už si presne nepamätám ale zdá sa mi tak.Ďakujeme za tieto fotečky.Našla som tam tetu.Mylím že som s vami niekde bola aj ja
Krásne časy,keď sme cestovávali autobusmi po okolitých krajinách.Neorganizoval to váš otec pán Majko?Už si presne nepamätám ale zdá sa mi tak.Ďakujeme za tieto fotečky.Našla som tam tetu.Mylím že som s vami niekde bola aj ja
aj ten STBcik na fotkach ako stranicky Dohlad je pekny
aj ten STBcik na fotkach ako stranicky Dohlad je pekny
Pekne ze si si spoznal deda
Pekne ze si si spoznal deda
Ten autobus je ešdečka a nie ešelka
Ten autobus je ešdečka a nie ešelka
Máš pravdu, škoda dialková a nie škoda linková
Máš pravdu, škoda dialková a nie škoda linková
Prepáčte otázku, ale bolo podmienkou na výlety do socialistických krajín vlastníctvo červenej knižky?
Prepáčte otázku, ale bolo podmienkou na výlety do socialistických krajín vlastníctvo červenej knižky?
Do soc. krajin ani nie, ale tieto zajazdy boli organizovane vacsinou zavodnou org. ROH a tam bolo vhodne, aby ucastnici boli ,,v kolektive oblubeni,,.
Do soc. krajin ani nie, ale tieto zajazdy boli organizovane vacsinou zavodnou org. ROH a tam bolo vhodne, aby ucastnici boli ,,v kolektive oblubeni,,.